Vo vzdialenej krásnej krajine, tam, kde ticho znie ako tá najčarovnejšia hudba a vzduch je sladší ako med, leží Čarovné jazero.

Každé ráno sa nad jeho priezračnou azúrovou hladinou otvárajú nádherné lotosové kvety, ktoré sa tešia z krásy okolitého sveta a zdieľajú s ním svoju radosť.

Každý z týchto lotosových kvetov je svojím spôsobom jedinečný a vznešený: snehovo biele, ružové, šarlátové, či žlté alebo modré... a Čarovné jazero zrkadlí ich krásu na svojej hladine.

Jedného dňa sa na tomto jazere odohral neobyčajný príbeh… 

Nádherný snehobiely Veľký Lotos prehovoril ku svojim semienkam, ktoré už dozreli vo vnútri kvetu.

„Moje drahé deti! Už ste vyrástli. Nastal čas, aby ste sa vydali na svoju vlastnú púť. Čaká vás ťažká a nebezpečná cesta. Na jej konci sa stanete nádhernými, ako ostatné lotosy nášho sveta. Nie je však isté, či bude každé z vás schopné prejsť touto náročnou cestou až do konca a vrátiť sa domov.

Počúvajte ma pozorne. To, čo vám poviem, sa odovzdávalo z generácie na generáciu.“

„Každé z vás v sebe ukrýva Tri vzácne poklady! Nedajú sa vymeniť ani za zlato. Ak si na ne spomeniete v čase nebezpečenstva, budete schopné prejsť aj tými najťažšími skúškami. Tieto Tri Poklady sú:  

PRAVDIVOSŤ

SÚCIT

ZNÁŠANLIVOSŤ

Na svete neexistuje situácia, v ktorej by vám nemohli pomôcť. Tajomné staroveké spisy obsahujú tieto Tri Poklady ako tri symboly. Počúvajte ma veľmi pozorne…“ – a Veľký Biely Lotos zašepkal maličkým semienkam svoje posledné rady.

Napokon povedal: „Verím v každého z vás a budem vás čakať doma na hladine Čarovného Jazera.“ 

Keď nadišiel večer, Veľký Biely Lotos sa sklonil nad vodnú hladinu a všetky malé semienka sa vysypali do Čarovného Jazera.

Jedno zo semienok padalo rýchlejšie ako ostatné. Stále sa čudovalo: „Prečo nám Veľký Biely Lotos hovoril, že naša cesta bude ťažká? Voda je priezračná a čistá, dokonca v nej vidím aj slnečné lúče.“ Malé Semienko bolo veľmi neskúsené a nevedelo ešte, že spadnúť dole je oveľa ľahšie ako vystúpiť nahor.

Čím hlbšie sa drobné Semienko ponáralo, tým bola voda tmavšia, až sa takmer úplne zmiešala s bahnom a kalom. „Oj, oj, oj!“ zvolalo Malé Semienko, „sotva niečo vidím!“ No ponáralo sa čoraz hlbšie do bahna, až nakoniec spadlo celkom na dno. Semienko zo strachu zatvorilo oči. 

Keď sa po chvíli Malé Semienko odvážilo otvoriť jedno oko a potom i druhé, nevidelo vôbec nič.

„Nuž, kam teraz pôjdem? Kde je môj domov? Ako sa dostanem späť?“ Vtom začulo zvláštne škrekľavé zvuky. Rýchlo sa k nemu približovalo niečo tmavé a dlhé.

Čoskoro ho Semienko uvidelo: bol to obrovský krokodíl. Na chrbte mal napísané meno, ale v tme sa nedalo prečítať.

„Vitaj, Malé Semienko“, zaškrípal hrozivo medzi zubami, „čakal som na teba. Začínaš nový život a ja ti dám niekoľko cenných rád. 

V živote sú rôzne situácie. Niekedy sa môže stať, že do teba niekto náhodou narazí. Je tu predsa veľká tma.  
Alebo možno preto, že má zlú náladu – čo je v prípade ľudí v našom svete takmer vždy – a môže ti povedať niečo zraňujúce. Nikdy to nenechaj len tak! Vráť mu to dvojnásobne až trojnásobne, vráť mu to tak tvrdo, ako len dokážeš, aby vedel, že si silné a schopné“, pokračovala tajomná bytosť vo svojom horlivom prejave.

Vydesené Malé Semienko sa zamyslelo: „Možno je to tak správne. Ako inak sa dá prežiť na takom hroznom mieste?“ Zrazu si však spomenulo na slová Veľkého Bieleho Lotosu a pomyslelo si: „Ak ale budem nasledovať rady tejto bytosti, potom zostanem na tomto špinavom mieste navždy a čoskoro budem vyzerať rovnako hrozne.“ 

Tento obludný vodný krokodíl pomaly krúžil okolo Malého Semienka.

Ak by Semienko prijalo čo i len jednu jeho radu, potom by ho krokodíl mohol zjesť!  
Na tomto svete nie je nič zadarmo, dokonca ani len rada.

Malé semienko by sa potom nemohlo vrátiť na hladinu jazera a stať sa krásnym lotosom na Čarovnom Jazere.

„Vždy predsa existuje nejaké riešenie! Z každej situácie je východisko,“ opakovalo si Malé Semienko. A zrazu si spomenulo na Tri Poklady – tajomstvo Veľkého Bieleho Lotosu.  

„Vždy si pamätajte, že hlboko v každom z vás sú ukryté tri mocné a žiariace poklady: 

PRAVDIVOSŤ

SÚCIT

ZNÁŠANLIVOSŤ

Keď nastane čas, prídu vám na pomoc.“ A v tom okamihu sa stal zázrak!

Keď Malé Semienko odmietlo prijať zlé rady, obklopilo ho oslnivé svetlo SÚCITU a jeho jasná žiara osvetlila všetko navôkol. Semienko potom mohlo uvidieť meno tohto stvorenia. Na chrbte malo napísané: „Zlo“.

Mocná sila zrazu prinútila Malé Semienko vystreliť nahor, akoby bolo na obrovskej hojdačke. 

Postupne sa navôkol objavil úplne iný svet. Svet Temnoty zostal ďaleko v hlbinách a Malé Semienko sa teraz ocitlo vo Svete Zakalenosti. Všetko okolo Malého Semienka bolo šedé a pochmúrne.

No o trochu ľahšie sa tu dýchalo.

Malé Semienko sa na seba pozrelo a zvolalo: „Mám teraz dva okvetné lístky! Hurá! Naozaj zo mňa bude skutočný lotosový kvietok!“

Ale na radosť bolo ešte priskoro… 

Z bahna sa zrazu vynorila slizká, bradavičnatá ropucha s veľkou blanou medzi prstami. Priplávala k Semienku a zakvákala: „Vitaj v našom Svete! Naše pravidlá sú jednoduché: Každý sám za seba, nikomu nepomáhaj. Chráň len vlastné záujmy, nech to stojí, čo to stojí. A aby si to dosiahlo, môžeš aj klamať. Ak urobíš niečo zlé, povedz, že to urobil niekto iný. Keď sa delíš o sladkosti, rob to takto – sebe daj päť, druhému jednu…“

Malé Semienko doširoka otvorilo oči od hrôzy a pozrelo na toto stvorenie, ktoré hovorilo takéto čudesné veci. Ako veľmi sa to odlišovalo od toho, čo ho učil Veľký Biely Lotos! 

Tentokrát sa mu myšlienka na Tri Poklady objavila v mysli omnoho rýchlejšie. Malé Semienko nechcelo zostať vo Svete Zakalenosti a žiť podľa pravidiel tejto príšery.

V tej chvíli zažiarilo svetlo pokladu PRAVDIVOSŤ, obalilo ho do ochrannej bublinky a s obrovskou silou ho vynieslo nahor. Malo iba malú chvíľku na to, aby zahliadlo meno napísané na chrbte tej ropuchy – „Nečestnosť“.

Teraz sa Malé semienko ocitlo vo Svete Šera, ale mohlo spokojne hýbať všetkými šiestimi okvetnými lístkami. „Hurá, už mám o štyri lístočky viac!“ S každou správnou voľbou Semienko povyrástlo a rozkvitlo. Kdesi hore už videlo slnečné svetlo.

Ale skúška sa ešte neskončila... 

V diaľke sa tentokrát objavil podivný červ – vyzeral skôr ako tučný had. Pomaly priplával bližšie k Malému Semienku a pozorujúc ho, snažil sa nájsť jeho slabé miesta.

Červ nebol taký mocný ako zlé tvory z iných svetov, ale bol prefíkanejší. Prehovoril vtieravým hlasom: „Máš také šťastie, že sa už môžeš nazývať Malým Lotosovým kvetom. V našom svete je pokoj, nie je tu vietor a nie je tu taká tma. Pravidlá sú tu jednoduché a ľahké:

Po prvé, ak niečo nechceš robiť, tak to nerob – neštuduj, nebuď usilovný, vyhni sa akémukoľvek utrpeniu.  
Po druhé, my tu nepotrebujeme priateľov, pretože ak máš priateľov, možno budeš musieť tolerovať ich zlé nálady, alebo im pomáhať, keď majú ťažkosti.

Po tretie, keď ti niekto povie niečo nepríjemné, nemusíš sa ovládať. Pokojne povedz aj tie najhoršie veci, ktoré ti prídu na myseľ…“

„Samozrejme, bolo by lákavé byť v pohodlí a nevynakladať žiadne úsilie... ale takto sa nikdy nenaučím nič nové. A okrem toho, byť sám bez priateľov je nuda – je to strašné! Nie, nie, nie!“ – pomyslel si Malý Lotosový kvietok, „ja už mám všetko čo potrebujem, aby som opustil aj tento nevľúdny, nudný svet!“

A mal pravdu – tretí Poklad bol pripravený prísť ho zachrániť. 
Z jeho srdca zažiarilo jasné svetlo pokladu ZNÁŠANLIVOSŤ a trblietajúc sa ako perleťová guľôčka, obklopila Malý Lotosový kvietok a pomaly ho začala dvíhať nahor.  

Červ s názvom „Lenivosť“ sa rýchlo zmenšoval, až kým sa úplne nestratil v hlbinách.

Slnečné svetlo bolo čoraz jasnejšie a voda navôkol čoraz priezračnejšia. Malý Lotosový kvietok bol čoraz silnejší a rástol rýchlejšie a sebaistejšie. Svet Zakalenosti a Svet Šera teraz ostali ďaleko v hlbinách.

Nakoniec prekonal aj hranicu medzi vodou a vzduchom. Malý Lotosový kvietok sa objavil na hladine tajomného Čarovného Jazera. 

„Vitaj doma, Malý Lotosový kvietok!“ vítal ho Veľký Biely Lotos.

„Teraz, keď si sa stal veľkým a krásnym, môžeš svojou silou podporovať ostatných a potešiť svet svojou dokonalou krásou.“

Malý Lotosový kvietok sa pozrel na svoj odraz na hladine jazera a uvidel nádherný kvet so žiarivo priezračnými okvetnými lístkami. Okolo neho vyrastalo z vody mnoho ďalších nových lotosov. Každý z nich nasledoval svoju vlastnú cestu a žiaril svojou jedinečnou krásou.

A ak sa pozrieš pozorne, uvidíš, že sa na teba pozerajú s nádejou, akoby ti chceli povedať:

„Nasleduj dobre svoju vlastnú cestu!“